HUMENNÉ
Mesto Humenné sa nachádza v severovýchodnej časti východného Slovenska, v juhozápadnej časti okresu Humenné, v údolí rieky Laborec, ktorá tečie v časti súbežne so štátnou cestou číslo I/74 a železničnou traťou č.191 (Medzilaborce – Humenné – Michalovce – Trebišov – Michaľany), č.193 (Prešov – Strážske – Humenné), č.196 (Humenné – Stakčín) Zvolen, vo výške 157 metrov nad morom v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina, subprovincia Vonkajšie Východné Karpaty, podcelku Humenské podolie a časti Sokol.
Tieto geomorfologické jednotky patria z geologického hľadiska do flyšového pásma, ktoré je budované striedajúcimi sa polohami pieskovcov a ílovcov.
Medzi najvyššie kóty patrí Sokol (405 m n.m.), Petočová (378 m n.m.) a Barančov (364 m n.m.).
Humenné susedí až s 11 obcami – Hažín nad Cirochou, Lackovce, Kochanovce, Udavské, Veľopolie, Brestov, Myslina, Závadka, Brekov, Jasenov a Ptičie. Celková výmera jeho katastrálneho územia je 2867,4 ha.
Z hľadiska hydrologických pomerov patrí územie do povodia Bodrogu. Zastavaným územím mesta preteká rieka Laborec, ktorá má vybudované ochranné hrádze. Je tu typická akumulácia vôd v období december až február s najvyšším prietokom v marci a najmenším v septembri. Priemerný ročný prietok Laborca v Humennom je 10 m3/s. Katastrálna hranica prebieha pozdĺž toku Laborca smerom na východ, ďalej vedľa kameňolomu v Jasenove a cez severnú časť Sokola, pokračuje údolím potoka Ptava a lomí sa neďaleko kóty Humenné ostro smerom na sever. Potom ide ponad lokalitu Čarnuška, pretína štátnu cestu, železničnú trať a sútok Laborca s Cirochou a prechádza ponad celú dolinu Hubková, až sa okolo kóty Petočová stočí na západ. Od lokality Vyšná Hubková smeruje neďaleko Humenského potoka na juh, pod Holou horou zmení prudko smer na západ a za potokom Lieskovec naberá pomerne plynule juhozápadný smer k Brekovskej bráne. Celý kataster uzatvára spojnica štátnej cesty a neďaleko tečúceho Laborca.
PODOBY NOVÉHO NÁMESTIA
Niekoľkoročná snaha vedenia
mesta Humenné vybudovať moderné centrálne námestie, so zónami oddychu a
spoločenských aktivít, sa stala realitou. Niekoľkoročné úsilie sa
naplnilo a námestie slúži svojmu účelu.
Centrálnou dominantou pešej zóny je zvuková a svetelná vodná fontána, situovaná do stredu námestia. V jej blízkosti sa nachádza zvýšené pódium na verejné vystúpenia so zabudovaným verejným zariadením.
V severnej časti námestia plní dominantnú úlohu vodná plocha s nočným osvetlením, symbolicky pomenovaná „Potok času“, pri ktorej je umiestnená busta M. R. Štefánika.
Plocha námestia je vydláždená kombinovanými dlažbami z prírodného kameňa a zámkovej dlažby. Pozdĺž západnej časti námestia vedie štyri metre široká pešia komunikácia, vydláždená kamennou dlažbou, so súbežne zabudovaným odvodňovacím systémom povrchových vôd. Odvodňovací systém lemuje aj trasu cyklistického chodníka na východnej strane námestia. V jeho úrovni je zabudované nočné osvetlenie.
Zhruba dve desiatky efektných, štyri metre vysokých, stožiarových svietidiel pozdĺž oboch strán námestia dopĺňajú záhradné svietidlá, osadené v zelených plochách a reflektory, osvetľujúce priečelia historických budov.
Pôvodnú vysokú zeleň dopĺňajú plochy nízkej zelene so sadovými úpravami, pri ktorých je umiestnených päťdesiatštyri oddychových lavičiek.
Celkový ráz námestia dokresľujú aj prvky drobnej architektúry, tvorené automobilovými zábranami, odpadkovými košmi, stojanmi na bicykle a harmonizujúcimi telefónnymi kabínkami, po troch, v hornej i dolnej časti námestia.
K zvýšeniu bezpečnosti a ochrany občanov i majetkových hodnôt na zrekonštruovanej pešej zóne prispieva aj monitorovací systém priemyselnej televízie s využitím inteligentných monitorovacích kamier.
K celkovému modernému rázu námestia prispieva aj zmodernizovaná priľahlá Ulica 26. novembra a v budúcnosti sa pripravujú aj ďalšie modernizácie ostatných priamo napojených ulíc na pešiu zónu.
Zdroj: MsÚ Humenné
