Mnohí si ich ani nevšimneme. Chrobáky. Pravdepodobne najväčší rad hmyzu i živočíšnej ríše. Sú však jednotlivci, ktorí práve v tejto časti živej prírody našli krásu. Entomológ Rudolf Gabzdil z Michaloviec prišiel o svojej záľube porozprávať do Vihorlatskej knižnice na besedu V zajatí hmyzu.
Nie častá záľuba ho previedla do rôznych končín sveta, krížom – krážom má pochodené Slovensko. Ako málokto sa môže pochváliť, že dva nové (pod)druhy chrobákov nesú jeho meno: Morimus gabzdili a Brachyta interrogationis gabzdili.
Je tiež autorom dvoch cestopisných kníh – V krajine Sandokana (2000) a Tuniský kaleidoskop (2007), v odborných časopisoch publikoval mnoho článkov, ktoré jeho dcéra Lenka zozbierala a vydala biografickú publikáciu s príhodným názvom Keď je láskou entomológia (2023). Venovaná bola životnému jubileu svojho otca.
Približne pred ôsmimi rokmi bol na východnom Slovensku po prvý raz zaznamenaný výskyt fúzačovitého chrobáka rodu Morimus. Typová lokalita výskytu nového druhu fúzačovitého chrobáka, Morimus gabzdili Danilevsky 2015, patrí do oblasti Východoslovenskej nížiny k celku Kapušianskych pláňav a Latorickej roviny. Exempláre Morimus gabzdili sa nezhodujú so žiadnym európskym druhom a jedince Morimus verecundus z Iránu, Turecka a z Veľkého Kaukazu sa od slovenských podstatne líšia.
Brachyta interrogationis gabzdili. Nový živočíšny druh z čeľade fúzačovitých. Od príbuzných sa líši typickým sfarbením, ktoré môže byť od žltého podkladu s čiernou kresbou až po takmer čierne jedince so žltou kresbou. Má dĺžku tela asi jeden centimeter. Chrobák nájdený v Belianskych Tatrách nikde inde na svete nežije.
Nielen o týchto druhoch chrobákov sa účastníci besedy dozvedeli. Debata sa začala otázkou, ako je Rudolf Gabzdil odolný voči pohryznutiu chrobákmi. Do sieťky na hmyz sa mu raz zamotal čmeľ. Nevedel o ňom, bodol hio a entomológ zažil anafylaktický šok.
Stretli ste sa s najjedovatejším chrobákom na Slovensku?
„Je to Májka fialová. Pekne sfarbený, ale na dotyk prudko jedovatý
chrobák. V prípade ohrozenia vylučuje žltkastú tekutinu, ktorá sa podobá
oleju – obsahuje alkaloid kantaridín. Existujú názory, že práve jed
chrobáka sa mohol podieľať na otrave v rodine Mediciovcov,“ zaujal
prítomných Rudolf Gabzdil.
Došlo aj na „správy z regiónu“, kde niekedy dominoval krásny Zamatovec horský. Takto sa volal kedysi jeden z najkrajších chrobákov slovenskej prírody, skvost entomofauny. Fúzač alpský. Jeho domovinou je Vihorlat.
Takmer dvojhodinové pútavé rozprávanie pretkávané otázkami a odpoveďami odkrylo veľa nových informácií. Medzi inými aj taká, že pri Lackovciach rastú hľuzovky… Lebo, práve iba pri nich sa vyskytuje istý druh chrobáka.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad