„Reč zvonov môže byť naliehavá, radostná i smútočná. Pietne i slávnostne práve dozneli hlasy zvonov, ktoré otvárajú podujatie s výstižným pomenovaním Nezabudnutí susedia,“ prihovorila sa prítomným hosťom, študentom a verejnosti moderátorka Eva Jacevičová v pondelkové (9.9.) dopoludnie na nádvorí kaštieľa.
Spomienková tryzna, ktorá sa konala pod záštitou primátora mesta Humenné Miloša Merička, vyzývala k tomu, aby sme si nielen slovami, ale hlavne silou spomienok uctili tých, ktorým do osobných životov vtrhla tragédia holokaustu. 9. september – pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na prijatie tzv. Židovského kódexu, sme si v našom meste pripomenuli po štvrtý raz. Pripojili sme sa k iniciatíve, a to od samého začiatku, vďaka osobnému nasadeniu dvoch Humenčanov – Jána Mičovského a Juraja Levického.
Pozvanie prijali aj vzácni hostia: neter a synovec Ladislava Grosmana – Anna Shved (Izrael) a Juraj Grosman (Košice), ďalej Peter Frajt – honorárny konzul štátu Izrael na Slovensku, Margita Eckhausová – predsedníčka Židovskej náboženskej obce Prešov, Peter Háber – kantor Židovskej náboženskej obce Prešov, členovia Židovskej náboženskej obce Prešov, kultúrnych inštitúcií, občianskych združení, partneri podujatia, priatelia.
V rámci programu odzneli tri audiopríhovory (Ivan Kamenec, Martin Korčok a Michail Borisovič Kapustin). Pietny akt sa začal čítaním mien obetí holokaustu, po ktorom každý z čítajúcich v rámci tradície položil kamienok a zapálil sviečku. Čítali: Miloš Meričko, Juraj Levický (Humenčan a člen Židovskej náboženskej obce Prešov), Margita Eckhausová, Juraj Guttman (člen Židovskej náboženskej obce Prešov), Peter Mihaľko (zakladateľ rodinného vinárstva), Jana Bercelová (štatutárka OZ NERV Platforma), Simona Macková (študentka Gymnázia arm. gen. L. Svobodu). Ďalší siedmi účastníci – Zuzana Švecová (bibliografka Vihorlatskej knižnice), Alexandra Harvanová (zakladateľka kníhkupectva), Anna Šimkuličová (publicistka), Peter Chudý (kancelár Židovskej náboženskej obce Prešov), Martina Garassyová (členka OZ Kultúrna iniciatíva Humenné), Marián Hamrák (riaditeľ Gymnázia arm. gen. L. Svobodu) a Ema Čubáková (študentka Gymnázia arm. gen. L. Svobodu) prečítali mená záchrancov, ktorí v ťažkej dobe po prijatí Židovského kódexu v roku 1941 pomáhali Židom a riskovali vlastné životy. O kultúrnu časť sa postarala SZUŠ Múza a dievčenský spevácky zbor Young Voices.
„Som hrdý, že úvodný ročník bol aj v Humennom a v tejto tradícii pokračujeme ďalej. O pár dní budeme oslavovať 707. výročie prvej písomnej zmienky o našom meste. Židovská komunita v prvej Československej republike v Humennom mala veľmi významnú úlohu nielen v hospodárstve, ale aj v politickom živote. Ľudí však postihol osud, do ktorého sa im postavila krutosť a zlosť,“ povedal primátor mesta Miloš Meričko. Vo svojom príhovore spomenul aj to, že ho príjemne prekvapila informácia o Priemyselnom parku Guttmanovo, ktorý nesie názov po predkoch Juraja Guttmana, člena Židovskej náboženskej obce Prešov.
Pamätné miesta židovskej histórie
Podujatie bolo obohatené o spoločnú spomienkovú cestu k jednotlivým
pamätným miestam humenskej židovskej i kultúrnej histórie. Súčasťou bol
krátky výklad a následné vzdanie úcty položením venčeka. Prvá zastávka
bola pri pamätnej tabuli venovanej Ladislavovi Grosmanovi, ktorá sa nachádza
na budove MsKS. Sprievod pokračoval k budove pošty na Námestí slobody, kde
kedysi stál obchod galantérie – centrum deja najznámejšieho diela
Ladislava Grosmana Obchod na korze (úryvok z knihy prečítal člen
Humenského ochotníckeho divadla Radoslav Bálint). Ten bol v tesnom susedstve
s domom humenskej rodáčky Blanky Bergerovej, v ktorom vyrastala s rodičmi
a súrodencami. O svojom zápase za záchranu seba i viacerých ľudí
z humenskej židovskej komunity napísala knihu Najväčší biznis môjho
života. O pár krokov južnejšie bola tretia zastávka – rodný dom
Ladislava Grosmana. Vyvrcholením putovania bolo miesto bývalých synagóg pri
budove mestského úradu, kde sa slávnostne odhalila nová informačná
tabuľa, ktorá Humenčanom i návštevníkom približuje vzhľad a históriu
bývalých synagóg.
Veronika Lattová
Tlačový referát
Mestský úrad
