Prvá písomná zmienka o humenskom kaštieli – hrade je z roku 1449,
ktorá zachytáva pobyt bratríckych vojsk v Humennom. Je však pravdepodobné,
že už na prelome 13. a 14. storočia stál na tomto mieste „hrad“ –
sídlo mocných zemepánov – Drugethovcov, ktorí vlastnili Humenné a okolie
i neďaleké hrady. Stredoveké humenské hradné sídlo bolo v tom čase
jednoduchou blokovou stavbou obohnané vodnou priekopou napájanou vodou
z Kudlovského potoka a s padacím vstupným mostom na južnej strane.
V roku 1619 stredoveký vodný hrad vyhorel počas búrlivých šľachtických
povstaní, a tým sa začína nové stavebné obdobie. Na jeho základoch dali
Drugethovci, konkrétne Gabriel Drugeth postaviť veľký reprezentačný
kaštieľ. Výstavba trvala niekoľko rokov a mnohé zaujímavosti nám
prezrádzajú dochované listiny z rokov 1641 – 1661. Murár Krištof
dostal 130 forintov a 30 grošov, okožovanie chodieb stálo 30 forintov, na
pokrytie polovice kaštieľa dali vyrobiť 150 tisíc šindľov čo stálo
235 forintov atď.
Postupne vznikala veľká budova štvorcového pôdorysu s ústredným dvorom a
mohutnými štvorcovými nárožnými vežami, ktoré zaručovali bezpečnosť.
Ako spomienka na stredoveký hrad ostal zachovaný padací most pri vstupe do
kaštieľa. Strecha bola ukončená atikou, ako nám to dokladá zobrazenie
kaštieľa z roku 1861. Kaštieľ v Humennom sa tak zaradil medzi
renesančné stavby z konca 16. a začiatku 17. storočia na Slovensku.Po
smrti Žigmunda Drugetha si kaštieľ rozdelili jeho dve dcéry, Juliana
Terézia a Klára. Vtedy sa mení aj vzhľad kaštieľa. Polovicu kaštieľa
prebudovali a zakryli kopulovitou strechou.
V 2. polovici 18. storočia sa opäť zmenil vzhľad kaštieľa, dostal
podobu barokových stavieb. Najmenej podľahla prestavbe budova. V strede
priečelia vznikol veľký barokový rizalit ukončený zvlnenou krivkou, atiku
nahradili kopulovitou strechou s manzardami, na nádvorí zamurovali arkády a
po južnej strane postavili veľký balkón prístupný iba z reprezentačných
miestností prvého poschodia. V interiéroch nastali väčšie zmeny.
Niekoľko miestností na prízemí bolo vyzdobených nástennými iluzívnymi
maľbami, dodnes sa nám zachovali dotvorené štukovanou výzdobou stropov a
všetky dostali drevené obloženie – v dámskom krídle
bielo-zlato-zelené, v pánkom tmavé dubové. Iniciatórmi týchto zmien boli
Csákyovci.
Posledná úprava kaštieľa pochádza z 2. polovice 19. storočia a zasiahla
iba interiér. Centrálne umiestnená veľká knižnica bola upravená dreveným
obložením spolu s kazetovým stropom. Do reprezentačných miestností
južného krídla boli vstavané mohutné krby a reprezentačné schodište
obohatila náročná stropná štukatúra. Autorom tejto prestavby bol Alexander
Andrássy, ktorý zriadil okolo kaštieľa aj pekný park, vpredu francúzsky a
smerom na východ anglický spolu s rybníkom.
Po druhej svetovej vojne v roku 1946 zhorela strecha na kaštieli a stavba
bola poškodená. S rekonštrukčnými prácami sa začalo v roku 1964 a do
používania bol kaštieľ odovzdaný v roku 1972.
Kaštieľ je významnou dominantou v centre mesta Humenné a dnes je sídlom
Vihorlatského múzea. Jeho návštevníci si môžu prezrieť v jeho
priestoroch umelecko-historickú expozíciu dobových interiérov, ktorá
predstavuje bývanie šľachty od renesancie po začiatok 20. storočia,
prírodovednú expozíciu, príležitostné výstavy poriadané v priestoroch
galérie, či stálu výstavu, ako jedinú na Slovensku venovanú dejinám
Rómov na Slovensku a pre návštevníkom koncertov vážnej hudby je
k dispozícii koncertná sieň. Od roku 1963 je vyhlásený za národnú
kultúrnu pamiatku a obklopený je Parkom mieru. V ňom sa nachádza vzácny
strom ginko, ktorý je vedený v katalógu chránených stromov.
Foto: zdroj archív Vihorlatského múzea, autor fotografií Juraj Kammer
