Sochár Matej Gavula prezentoval diela Juraja Gavulu. Aj hladko opracovaný kameň totiž môže osloviť človeka, ktorý sa naň díva.
Kultúrni nadšenci či milovníci sochárskeho umenia sa stretli v priestoroch o.z. NERV Platforma na pravoslávny Nový rok, 14. januára. Dôvodom bola prednáška syna o tvorbe otca. Podujatie sa konalo v rámci edukačného formátu What the hell**is? Prítomní sa dozvedeli podrobnosti i zaujímavosti o monumentálnej tvorbe Juraja Gavulu vo verejnom priestore z obdobia druhej polovice 20. storočia.
Mnohé diela sochárskej architektúry, ktoré vznikali počas minulého režimu, skončili po revolúcii zanedbané, obrastené vegetáciou, ponechané svojmu osudu. Niektoré dokonca aj zmizli, a ak sa znovu objavili, zreštaurovali, považujeme to za kultúrny zázrak. Jeden z nich sa udial v bratislavskej čokoládovni Figaro. Rozmerný kamenný reliéf Juraja Gavulu z vračanského vápenca bol v 90-tych rokoch na stene prekrytý sadrokartónom. Chod dejín sa napravil v roku 2022. Inšpiratívny príklad, že sa to dá…
Základné kamene pre zdravotnícke zariadenia či hotely, fontány, kamenné reliéfové steny alebo sochárske diela, ktoré vznikli na sympóziách. Koľko ich je na Slovensku? Veľkých diel 35… Na humenskom Sídlisku II/A je to Rodina (1974). Materiálom bol najmä kameň (ručne opracovaný pieskovec, travertín, vápenec, mramor), tiež odliaty biely betón, používaná aj meď alebo sklo…
Juraj Gavula, rodák z Vyšných Čabín, podstatnú časť svojho života
strávil a aj tvoril v Bratislave.
„Nikdy sa však s ňou nestotožnil, stále si udržiaval vzťah
s rodiskom – aj v tvorbe alebo v používaní rusínskeho jazyka. Otec
dával mnohými spôsobmi najavo, odkiaľ pochádza,“ charakterizoval
Matej Gavula svojho otca.
My, z regiónu, máme človeka, na ktorého sme pyšní.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad