Architekt PAVOL MERJAVÝ patril desaťročia k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej architektúry v druhej polovici 20. storočia. Jeho životná cesta sa začala v Humennom, kde sa narodil 9. februára 1935. Tu navštevoval základnú školu, neskôr gymnázium. Od detstva rád kreslil a maľoval. Po odporúčaní svojho triedneho profesora sa prihlásil na Fakultu architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Po skončení s čerstvým červeným diplomom v ruke nastúpil do Stavprojektu Košice. V metropole východu prežil celý svoj život. Zomrel 20. októbra 2023.
„Jeho profesionálna kariéra sa začala účasťou na celoštátnej súťaži na Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde obsadil 1. miesto. Vďaka jeho konceptu mal naprojektovať osem miestností. Hmotovo, tvarovo vidno, že stavba múzea je trojuholník, ktorý korešponduje s končiarmi Tatier, ich panorámou aj materiálmi. Vo svojej tvorbe citlivo vnímal a zohľadňoval charakter prostredia, nové projekty budov harmonicky prepájal s okolím. Svoje myšlienky, cit pre funkčnosť, materiály, priestor v jeho tvorivej práci vštepil desiatkam verejných budov, urbanistických celkov, v sakrálnej architektúre a pamätníkovej tvorbe,“ pripomenul na vernisáži výstavy (5.9.) Marek Merjavý, syn Pavla Merjavého.
S jeho architektonickými dielami sa môžeme stretnúť v mnohých slovenských mestách – Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, krematórium v Košiciach, sobášna sieň v košickom Starom Meste, Združená administratívna budova v Michalovciach. Urbanistická tvorba: Kuzmányho sídlisko a Dargovských hrdinov (Košice) a jedno v Spišskej Novej Vsi. Interiérová tvorba (Košice): Ústavný súd, Prezidentská kancelária na Hviezdoslavovej ulici, krematórium a sobášna sieň, rekonštrukcia a interiér Historickej radnice a interiér kina Slovan. Úspešný bol aj za hranicami Slovenska: Pamätník mieru (Aden, Jemen, spoluautor A. Račko), Veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne (spoluautor A. Bél) – štúdia, Štátna opera v Belehrade (spoluautor A. Bél) – medzinárodná súťaž.
Známe sú jeho sakrálne diela v rámci východného Slovenska: Kostol Panny Márie v Kravanoch, Kostol sv. Vavrinca v Sobranciach, Kostol Nanebovstúpenia Pána vo Vyšných Ladičkovciach, Rímskokatolícky kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa na Sídlisku pod Sokolejom v Humennom, v Snine prístavba kostola sv. Kríža a prístavba Kostola Najsvätejšej Trojice v Slovenskej Kajni.
Získal mnohé ocenenia, vyznamenania i čestné uznania. Za Múzeum TANAP-u Cenu Dušana Jurkoviča, za jeho celoživotné dielo ho ocenilo prezídium Spolku architektov Slovenska a Fond výtvarných umení Cenou Emila Belluša za rok 2022. Plaketa mesta Humenné (1984 a 1987) za rozvoj mesta – administratívna budova a jej rekonštrukcia, Cena primátora mesta Humenné (1997), čestné uznanie za stavbu Rímskokatolíckeho kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa s farou na Sídlisku pod Sokolejom.
„Manželov otec, Michal Merjavý, približne pätnásť rokov pracoval pre Vihorlatské múzeum. Reštauroval starožitný nábytok a robil intarzie do stolov. Bola to veľmi piplavá a pomalá práca. Bol stolárom a zároveň aj umeleckým rezbárom. Okrem toho bol dlhé roky predseda požiarneho zboru,“ doplnila manželka Pavla Merjavého.
Výstavu, venovanú výnimočnému architektovi, ktorá je prierezom časti jeho tvorby, si môžete pozrieť vo Vihorlatskom múzeu. Potrvá do 5. októbra.
Dokumentárny seriál Ikony o generácii architektov, ktorá v druhej polovici 20. storočia formovala tvár slovenských miest. (Slovenská televízia): https://www.rtvs.sk/…16250/258941#2
E-kniha – Architekt Pavel Merjavý – laureát Ceny Emila Belluša 2022: https://www.archinfo.sk/…sa-2022.html
Veronika Lattová
Tlačový referát
Mestský úrad
