Vihorlatská knižnica sa po dlhých 110 dňoch opäť otvorila. Potešili sa nielen milovníci čítania, ale aj verejnosť, ktorá navštevuje besedy, prednášky, tvorivé dielne, výstavy,… aktivity, ktoré povzbudzujú myseľ a ducha.
Prvým podujatím pre verejnosť vo vynovených priestoroch bola prednáška Morské oko – perla Vihorlatských vrchov. Predbežná sondáž záujmu dávala tušiť, že záujem bude značný, samotná realita 31. januára však predčila očakávania. Prvé poschodie knižnice sa doslova „zaplavilo“, takmer 80 účastníkov organizátorov nadchlo, stoličky sa zháňali aj z prízemia, lebo už hrozilo, že ak ešte zopár záujemcov príde, budú stáť.
Zaujímavú poldruha hodinku pripravilo Lesoochranárske zoskupenie Vlk, úlohy prednášajúceho sa zhostil Peter Sabo. O jazere pripravuje knižnú publikáciu, lebo zatiaľ ucelený súbor faktov geografického i spoločenského charakteru alebo zozbieraných mýtov či legiend o Morskom oku chýba.
Úvod prednášky patril krátkemu dokumentu Mašinka, ktorý v čierno-bielej scenérii poskytol cestu parnej lokomotívy z Remetských Hámrov k Morskému oku po úzkokoľajke. Dnes už len spomienka.
Geologická časť prezentácie prezradila, že sopečná činnosť sa na území terajšieho regiónu začala pred 16 miliónmi vrcholila pred 9 miliónmi rokov. Vznikali andezitové vulkány (sopky) a stratovulkány (zmiešané navrstvené sopky). V blízkosti Morského oka sa stretávajú dva reťazce stratovulkánov: Popriečky, Diel a Morské oko, resp. Kyjov, Sokolský potok, Kamienka a Vihorlat. Najväčším stratovulkánom je práve Morské oko, v podobe prstenca sa hrebeň tiahne vrcholmi Roh, Fedkov, Nežabec, Sninský kameň, Motrogon, Veľká Tŕstia a Lysák. Stratovulkán odvodňuje rieka Okna. Dominantnou horninou je andezit, na mnohých miestach vystupujú na povrch lávové prúdy, najkrajším je Sninský kameň.
Prírodnou zvláštnosťou obnažených lávových prúdov je tiež existencia tzv. stromových jaskýň (vznikli postupným zvetraním kmeňov stromov, ktoré boli pri výbuchu sopky zaliate roztavenou vulkanickou horninou). Lokalita Janíčkova skala bola objavená až v roku 2006.
Unikátom celej oblasti je však samotné jazero Morské oko – najväčšie nekrasové jazero v Karpatoch a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku.
Je pomerne mladé, podľa veku sedimentov sa vek jazera odhaduje na 4 tisíc rokov. Vtedy došlo k mohutnému zosuvu východného svahu Motrogonu, čím sa prehradila dolina potoka Okna. Pôvodne bolo jazero oveľa väčšie – hĺbka aspoň 70 metrov, hrádza sa nachádzala asi 0,5 kilometra južnejšie od terajšej, nadmorská výška hladiny kolísala v rozmedzí od 660 do 690 metrov n. m. V súčasnosti má vodná hladina nadmorskú výšku 618 metrov n. m. a jazero zaberá plochu 13,8 ha. Hĺbka Morského oka sa dlhší čas odhadovala na 60 metrov, presné meranie prebehlo až v roku 1933 – hĺbka bola vtedy stanovená na 25 metrov.
Miestni obyvatelia jazero nazývali Morské oko alebo jednoducho Oko
(v okolí sa totiž tradovalo, že je spojené s morom a nemá dno) a potok,
ktorý z neho vytekal, bol známy pod menom Okna. Z etymologického
hľadiska je to pôvodný slovanský názov. Najstaršie oficiálne
pomenovanie jazera sa dochovalo v rukopisnom elaboráte z roku 1784 (išlo
o tzv. jozefínske mapovanie) v podobe Blatné jazero (Blatto t., čiže
Blatto teich). Neskôr sa používali tiež názvy Beskydské jazero či Veľké
Vihorlatské jazero.
Mytológia sa okrem podzemného spojenia Morského oka s morom
venuje často aj Sninskému kameňu. Asi ste počuli legendu, ako niesol čert
kameň, chcel si oddýchnuť a zaspal tu…
Prvý písomný záznam o návšteve Morského oka je
z roku 1822. Autormi sú členovia francúzskej geologicko-mineralogickej
expedície.
Jazero malo postupne viacero majiteľov, najintenzívnejšie je
spojené s grófom Ladislavom Széchényim a jeho manželkou Gladys
Vanderbiltovou, ktorá pochádza z bohatej a vplyvnej americkej
finančnícko-priemyselnej rodiny. Manželia podporovali rozvoj priemyslu,
školstva i zdravotníctva a jazero bolo využívané ako tajch pre železiarne
v Zemplínskych Hámroch.
Morské oko je od roku 1974 súčasťou CHKO Vihorlat. V tejto lokalite bola vyhlásená rezervácia Vihorlatský prales s najvyšším stupňom ochrany.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad
