Dvojvýstava spolužiakov, kamarátov, Zemplínčanov. Peter Králik – Pô(vo)dné súvislosti a Marián Straka – Primárne formy. Obaja majú blízky vzťah k prírode a pracujú s prírodnými materiálmi. Ich umelecké diela majú aktuálne prechodný domov vo Vihorlatskom múzeu v Galerijnej sieni Oresta Dubaya. Vernisáž výstavy (10.10.) mal v réžii kurátor Peter Markovič. Hudobným vystúpením potešili žiaci z umeleckej školy v Strážskom a SZUŠ Múza.
Peter Králik (Michalovce) absolvoval Fakultu umení na Technickej univerzite v Košiciach a semestrálnu stáž v Taliansku. Inšpiráciu čerpá predovšetkým zo svojho prostredia, kde vyrastal a žije. Jeho portfólio je široké: od malieb cez objekty a sochy až po poľné umenie. „Už odmalička ma veľmi zaujímala pôda, poľnohospodárstvo, v záhrade som si vyčleňoval malé štvorčeky a skúšal sadiť. Čo sa týka tvorby, témy si väčšinou nájdu mňa. Napríklad je potrebné vymedzovať priestor medzi poľami, po päťdesiatich hektároch urobiť jednu zvislú čiaru, aby mali, kde chodiť chrobáky. Poznal som prirodzené remízky, z pohľadov som vymazal všetky polia a nechal len štruktúry a chodníčky,“ opísal vznik obrazov. Na konte má aj rôznorodé objekty z hliny či grafiky s traktorom.
Marián Straka pochádza z Belej nad Cirochou, študoval v Prahe, Bratislave a v Košiciach, kde dodnes žije a tvorí. Rád pracuje s drevom a vo svojej tvorbe otláča kláty na veľké plochy a vytvára grafiky. Do svojich diel ukrýva existenčné problémy či medziľudské vzťahy. „Každá vec je ponáška na figúru, ktorá hovorí o napätí či komunikácii v spoločnosti medzi ľuďmi všeobecne alebo pármi. Celé sa to viaže na veľkú kovovú inštaláciu desiatich stromov vysokých asi desať metrov a otočených hore koreňmi z kalamity vo Vysokých Tatrách. Vytvoril som akoby alej, cez ktorú keď človek prešiel, cítil tiaž alebo napätie. A odvtedy ma láka pracovať s váhou, gravitáciou objektu,“ vysvetlil Marián Straka. Prvotnú kompozíciu si pripraví doma v ateliéri (napríklad z duší postrekovača poľnohospodárskeho stroja), nafotí a pri prezeraní databázy vyhľadáva to najlepšie. Následne odleje do formy, ktorú rozoberie a odlieva do epoxidu alebo živice. Vystavované objekty sú inštalované na tenkých tŕňoch – čo pôsobí dojmom, že čochvíľa spadnú ako reakcia na okolitý svet. Autor sa pohral aj s farbami a motívmi.
Výstava potrvá do 31. októbra.
Veronika Latta Mattová
Tlačový referát
Mestský úrad
