Rusínska obroda na Slovensku, Rada rusínskych regiónov Slovenska, Miestna organizácia Rusínskej obrody na Slovensku v Humennom a Vihorlatské prezentovali trojdňový projekt Rusíni z Humenného.
Deň 1 (16.10.)
Beseda so správcom gréckokatolíckej farnosti v Zubnom Ivanom Barnom
(koncertná sála Vihorlatského múzea)
Deň 2 (19.10.)
Rusínske spevácko-tanečné tvorivé dielne (SZUŠ Kudlovská)
Deň 3 (20.10.)
Slávnosti rusínsko-slovenskej vzájomnosti.
Od druhej hodiny popoludní oznamovala slávnostnú atmosféru dychová hudba
Chemlon. Koncert pred budovou Mestského kultúrneho strediska dával predzvesť
výnimočnej udalosti. Vo vstupných a spoločných priestoroch
MsKS (na prízemí a I. poschodí) vítali návštevníkov tri
výstavy. Odhaľovali históriu i súčasnosť Rusínov, národnej
i rusínskej kultúry – Genocída Rusínov počas 1. svetovej
vojny; Matičná výstava a Výstava
Folklórneho súboru Chemlon.
Medzi čestnými hosťami, ktorí si v rámci vernisáží prezreli výstavy, boli aj Martin Hajník, riaditeľ Členského ústredia Matice slovenskej; Miroslav Bober, predseda Rady Rusínskych regiónov Slovenska a Vladimír Protivňák, tajomník Svetovej rady Rusínov a predseda Rusínskej obrody na Slovensku.
Miroslav Kerekanič úctivo privítal aj tých, ktorí rusínskej kultúre a obrode nezištne pomáhajú, ako napr. Božena Nimcová, Ján Magura, Ján Sabo.
Výstava Genocída Rusínov počas 1. svetovej vojny sa venovala udalosti zo 4. septembra 1914. Presne pred 110 rokmi vznikol prvý koncentračný tábor v Európe – rakúsky Talerhof, kde boli medzi zajatcami privážaní aj Rusíni (cca 20 tisíc rusínskych obetí). Až do zimy 1915 neboli v Talerhofe žiadne kasárne. Ľudia ležali na zemi pod holým nebom v daždi a mraze. Šťastní boli tí, ktorí mali cez seba plachtu a pod sebou kus slamy… Tábor zanikol v roku 1918.
Putovná výstava Matice slovenskej prostredníctvom
súčasného grafického umenia predstavuje dvanásť významných osobností
Matice slovenskej, ktoré v najstaršej národnej, kultúrnej a vedeckej
ustanovizni Slovákov a Sloveniek dosiahli vo svojej dobe obrovské úspechy.
Ich príbehy a životné dielo nielenže ovplyvnili dejinný vývoj Matice
slovenskej i slovenského národa, ale sú stále živým zdrojom inšpirácie
pre súčasné generácie spisovateľov, výtvarníkov, fotografov, filmárov,
organizátorov kultúry či dokonca politikov, diplomatov a manažérov.
Najznámejšie osobnosti Matice slovenskej: Štefan Moyses, Jozef Miloslav
Hurban, Andrej Sládkovič, Ján Francisci, Viliam Paulíny – Tóth, Matúš
Duda, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Škultéty, Karol Plicka, Jozef Cíger
Hronský, Ladislav Novomeský a Jozef Cincík.
Hudobný sprievod na prízemí MsKS, kde sa obe výstavy nachádzajú, sa postarali Trio Magurových a Trio Zornica & Michal Sijka.
Medzinárodný festival kultúry a umenia v Istanbule / Büyükçekmece patrí medzi najväčšie a najkvalitnejšie kultúrne podujatia svojho druhu na svete. Už ôsmykrát bol vyhlásený za najlepší svetový festival a za jeho štvrťstoročnú históriu ho navštívili kolektívy zo 75 krajín sveta. Na prelome júla a augusta bol súčasťou 25. ročníka aj Folklórny súbor Chemlon Humenné. Zážitky zachytávala výstava situovaná už na I. poschodí MsKS.
Záverečným, zlatým klincom projektu Rusíni Humenného v rámci rusínsko-slovenskej vzájomnosti, bol výročný galakoncert MSS Hačure pri príležitosti ich 25 rokov účinkovania.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad
