Projekt Humenné – Mesto kultúry 2024 disponuje širokým rozsahom umeleckých a kultúrnych aktivít, ktoré zachovávajú a rozvíjajú kultúrne dedičstvo regiónu a snažia sa o hlbší a tvorivý ponor do jednotlivých programových tém.
Programovou dominantou mesiaca september je Fokus: Židovská kultúra
Štvordňový program (6. až 9.9.) odštartoval v piatok na námestí
Príbeh Grosman, ktorý predstavil životné cesty humenského rodáka a jeho
oscarového filmu Obchod na korze tak, ako ho málokto poznal.
Sobota a nedeľa patrila festivalu Literatúra v exile
s ponukou multižánrového programu, ktorý naplnili literárne besedy a
prednášky s autormi, vydavateľmi a teoretikmi v oblasti exilovej
literatúry, prezentácia knižných noviniek troch vydavateľstiev v exilovej
literatúre, výstava fotografií a dokumentov z pozostalosti Ladislava
Grosmana, o ktorých rozprávali jeho neter Anna Shved a synovec Juraj Grosman.
Oba dni zakončil hudobný program v zastúpení kapiel prezentujúcich
melódie národnostných menšín – hlavne židovskej.
Literatúra v exile priniesla pohľad do tvorivého života autorov, ktorí
z rôznych príčin odišli do emigrácie, s dôrazom na tvorbu významného
humenského rodáka. Festival odhalil peripetie vzniku exilových diel a ukázal
ich význam pre budovanie povedomia o vlastnej minulosti, a to cez priezor
umenia a kultúry. O týchto témach prednášal v prvom dni festivalu
Radoslav Passia a Peter Cabadaj.
„Mám skúsenosť akoby slovenská literatúra a logicky k nej patriaca
aj exilová literatúra neboli súčasťou stredoškolských vyučovacích
osnov. Stredoškoláci, ale následne aj absolventi vysokých škôl, sú
výrazne ochudobnení o informácie, ktoré majú vysoké hodnoty. Téma
exilovej literatúry v sebe obsahuje mnoho okruhov – žánrový, tematický,
osobnostný, teritoriálny či koncesionálny. Tridsaťpäť rokov slobodnej
prezentácie literárneho exilu prinieslo pre ľudí, ktorí o to stoja
mimoriadne veľa zaujímavých, dôležitých a podnetných objavov poznania a
súvislostí. Exiloví autori, literárnych nevynímajúc, boli ľudia, ktorí
sa nemohli venovať svojej tvorbe naplno. Len málo bolo takých, ktorí sa
v exile umením výlučne živili. Doma o nich nebolo možné hovoriť
nič,“ povedal okrem iného Peter Cabadaj.
O exilovej literatúre ako významnom segmente vydavateľskej činnosti Slovenského národného múzea hovorili jeho odborní pracovníci, Kamila Fircáková a Emanuel Orban.
Súčasťou festivalu boli aj besedy. Daniela Hroncová Faklová, autorka knihy Dobrí ľudia v zlých časoch, priblížila príbeh humenského dievčaťa, ktoré sa ocitlo v prvom transporte v marci 1942. Beseda s Janou Ondrušovou sa viazala vyslovene k Ladislavovi Grosmanovi, keďže hostka je autorkou monografie o ňom.
Nedeľný program bol v znamení aj výsostne osobných spomienok rodinných príslušníkov Ladislava Grosmana. Jeho neter Anna Shved z Izraela a synovec Juraj Grosman z Košíc sa podelili o svoje spomienky na strýka, ku ktorému mala najmä Anna mimoriadne vrúcny vzťah. Súčasťou nedele bol otvorenie výstavy fotografií z pozostalosti Ladislava Grosmana, ktoré poslal jeho syn George Grosman a už spomínaná neter Anna.
Počas oboch dní boli vo vestibule knižnice prezentácie kníh vydaných tromi vydavateľstvami, ktoré vydávajú aj exilových autorov. Pozvanie prijali vydavateľstvá Ikar, Marenčin PT a Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry. V infostánkoch boli nielen knihy spomínaných vydavateľstiev, ale aj rôzne brožúry a informačné materiály, pričom v každom bol stále prítomný zástupca daného vydavateľstva, ktorý záujemcom a návštevníkom odpovedal na otázky.
Bodka bola hudobná. V sobotu podvečer si návštevníci vypočuli koncert kapely Mojše Band, ktorá sa predstavila akusticko-elektronickým koncertom, v nedeľu ukončilo program vystúpenie humenského speváckeho zboru Young Voices.
Ukážka z vystúpenia Young Voices:
https://www.facebook.com/…758437250797
Humenné je umenie!
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad
