Celoročný projekt Vihorlatskej knižnice Knihovanie má za sebou ďalšie podujatie. Utorkový podvečer (16.4.) bol tematicky zameraný na Rómov v súvislosti s ich nedávnym sviatkom – medzinárodným dňom (8. apríl). Do kresla pre besedujúceho hosťa moderátorky Zuzany Švecovej sa usadil kultúrny antropológ z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity Alexander Mušinka.
„Stretnutie bude trochu iné ako obvykle. Kým sa začneme rozprávať, chcem privítať dievčatá a chlapcov z komunitného centra, s ktorými sa pravidelne stretávam každý mesiac pri knihách. Pripravili si pre nás krátky kultúrny program,“ upozornila v úvode Zuzana Švecová. Partia nadaných mládežníkov svoj temperament predviedla v tanečnom aj hudobnom vystúpení, nechýbala ani hra na gitare.
Alexander Mušinka patrí k slovenským kultúrnym antropológom a odborníkom na rusínsko-ukrajinskú i rómsku problematiku. Pracoval ako poradca na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, tiež ako poradca rómskeho splnomocnenca, v roku 2021 bol nominovaný na cenu Roma Spirit za čin roka – autor prvej zo série kníh o Elene Lackovej. Pochádza z rodiny známeho etnológa, folkloristu a kultúrneho historika Mikuláša Mušinku (otec). Publiku zaujímavo porozprával o svojich štúdiách, skúsenostiach, vyvrátil mýty o druhej najpočetnejšej menšine na Slovensku. V roku 1998 kanadská vláda spustila prvý rozvojový projekt Svinia – názov je odvodený od dediny pri Prešove. „Päť rokov som strávil priamo v komunite, kde som fungoval od rána do večera a od večera do rána. Rok som bol aj lokálnym koordinátorom projektu. Ukázalo mi to, ako sa dá v najväčšom „prúseri“ aj s minimálnymi vecami prežiť plnohodnotný a šťastný život. Na Slovensku máme asi pol milióna Rómov a v problematických podmienkach žije približne 20 percent. Väčšina Rómov žije štandardne, sú vzdelaní,“ ozrejmil Alexander Mušinka. K ich najrozšírenejším zamestnaniam v minulosti patrilo kováčstvo a práve preto boli kedysi rómske komunity na dedinách žiadané a tiež predstavovali voľnú pracovnú silu, ktorá nebola viazaná na gazdovstvo. Boli (a zároveň sú) výborní muzikanti – cimbal, tanec čardáš k nám priniesli rómske kapely z juhu v priebehu 18. a 19. storočia. „Krásne kované mreže, brány, ploty v prezidentskom paláci v Bratislave robili kováči z Dunajskej Lužnej,“ doplnil A. Mušinka s tým, že umelecké kováčstvo je tam dodnes.
V rámci voľnej diskusie, ktorá trvala do večerných hodín, sa prítomní dotkli aj témy predsudkov, ktoré verejnosť má a ako ich eliminovať. Podujatie z verejných fondov podporil Fond na podporu umenia.
Veronika Lattová
Tlačový referát
Mestský úrad
