Na historických fotografiách zachytávajúcich interiér kaštieľa v Humennom môžeme vidieť aj pôvodné svietidlá. Na jednej z nich je interiér veľkej spoločenskej miestnosti v centrálnej časti južného krídla na poschodí (dnešná sobášna sieň) a na druhej je interiér pánskej pracovne na poschodí juhovýchodnej veže kaštieľa (dnes súčasť umelecko-historickej expozície múzea).
Šlo o drevené polychrómované svietniky – lustre pôvodne so sviečkami. Svietnik v podobe koša bol neskôr prispôsobený používaniu elektriny. Po vzniku múzea sa stali súčasťou jeho zbierkového fondu s poznámkou „z pôvodného mobiliáru“. Jeden z nich má podobu kvetinového koša s množstvom kvetov a listov, ktoré sa obtáčajú okolo štyroch kovových rebier ukončených kotvou na zavesenie. Jeho výška je 100 cm. Druhý má podobu dvoch kvetinových vencov umiestnených nad sebou a vytvorených z kvetov ruží a vetvičiek. Má výšku 70 cm. Na ich výzdobu bolo použité smrekové a lipové drevo na povrchu farebne upravené temperovou a olejovou farbou.
Čas sa však podpísal na ich vzhľade a stave, a preto v roku 2016 Vihorlatské múzeum podalo žiadosť o poskytnutie dotácie do Fondu na podporu umenia na reštaurovanie týchto dvoch svietnikov. Žiadosť bola následne podporená sumou 4.500 €, ďalšie prostriedky poskytlo Vihorlatské múzeum v Humennom formou spolufinancovania. Realizácie reštaurátorských prác sa ujal akademický sochár Martin Kutný z Bardejova. Po revízii drevnej hmoty a jej petrifikácii boli z predmetov odstránené nevyhovujúce sekundárne povrchové úpravy. Nasledovalo čistenie povrchov zmesou organických rozpúšťadiel, upevnenie uvoľnenej kriedovej vrstvy s polychrómiou. Momentálne prebieha oprava poškodených (polámaných častí) a rekonštrukcia chýbajúcich častí ornamentálnej výzdoby z lipového dreva.
V závere prác bude nasledovať doplnenie podkladových kriedových vrstiev, farebné scelenie a zlátenie a záverečná konzervačná úprava. Po ukončení reštaurátorských prác sa stanú súčasťou umelecko-historickej expozície múzea ako doklad umeleckej zručnosti našich predkov.
Autor: PhDr. Ivana Strakošová, Vihorlatské múzeum v Humennom